História tým, že ľuďom hovorí o minulosti,

umožňuje im posúdiť prítomnosť.(T. Jefferson). "Chcem, aby ľudia vedeli, že nie je možné, aby nacisti zavraždili milióny ľudí a prešlo im to," bolo krédom nedávno zosnulého Simona Wiesenthala. Simon Wiesenthal bol svetovo uznávanou osobnosťou v boji proti nacizmu a antisemitizmu. Celý život pripomínal, že najťažšie nacistické zločiny nesmú byť premlčané. Podľa jeho vlastných údajov sám dopomohol k dopadaniu 1100 vojnových zločincov, včítane Adolfa Eichmanna.

Toho roku uplynie 64 rokov od chvíle, kedy bol na Slovensku formou vládneho nariadenia bez verejnej diskusie v parlamente prijatý tzv. "Židovský kódex", čiže vládne nariadenie z 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov. Napriek tomu, že Slovenská republika bola katolíckym štátom, ktoré náboženstvo vzniklo vlastne zo židovského. Veď Jeshus z Nazaretu bol židovským rabínom!

25. marca 1942 začali deportácie Židov zo Slovenska, za ktoré Slovenská republika dokonca za uskutočnenie deportácií Nemecku platila. Štátny sekretariát "Svätej stolice" nariadil protestovať priamo u prezidenta, kde sa mal "dovolávať jeho kňazského cítenia." Tajomník Kongregácie pre mimoriadne duchovné záležitosti Domenico Tardini k tomu napísal: "Neviem, či demarše dokážu zastaviť ... bláznov. Blázni sú dvaja: Tuka, ktorý koná a Tiso ..., ktorý ho nechá konať." 15. mája 1942 parlament tzv. Slovenského štátu odhlasoval Ústavný zákon o vysťahovaní Židov, ktorým boli deportácie legalizované. Nikto nehlasoval proti, niektorí sa zdržali.

V apríli roku 1943 sa zástupca Vatikánu stretol už po niekoľkykrát s Vojtechom Tukom, aby mu predniesol protest "Svätej stolice" proti deportáciám. Vatikán o tomto stretnutí informoval takto: "Keď som mu predniesol dôvod svojej návštevy, minister sa viditeľne rozčúlil a sucho odvetil: 'Nechápem, pane, čo má do činenia Svätá stolica so Židmi na Slovensku. Odkážte Svätej stolici, že odmietam tento demarš."

Deportácie však pokračovali a v októbri 1944 zástupca Vatikánu oznamuje, že slovenská vláda je úplne pod kontrolou Nemeckej ríše a ľudia sa pýtajú, prečo Tiso nepodá demisiu.

Tiso v liste z novembra 1944, ktorý bol písaný rukou v latinčine a podpísaný ako Dr. Ioseph Tiso sacerdos, adresovaným Vatikánu bráni slovenskú vládu, ako aj povolanie nemeckých jednotiek na Slovensko. Zbavuje sa však akejkoľvek zodpovednosti za škody napáchané vojnou. Zastáva aj opatrenia proti Čechom a Židom, ktoré mali podľa neho eliminovať zhubný vplyv týchto elementov, ktorý krajina tak dlho znášala...