Ako chutí moc

Autor: Alexej Lešník | 13.8.2005 o 21:06 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  1157x

Román pod týmto názvom od autora Ladislava Mňačku vyšiel až v roku 1968, i keď bol napísaný ešte pred týmto revolučným obdobím. Zakazovaný a škandalizovaný, hovorí na odvekú tému -zápas medzi pravdou a nepravdou, či polopravdou. Moc kazí ľudí, povedal ktorýsi filozof a absolútna moc kazí absolútne. Mňačkov román je umeleckým dokladom tejto tézy, veľmi starej, jednako znova a znova overovanej na škodu vládnucich i ovládaných. Nestratil však nič zo svojej aktuálnosti ani v dnešných časoch, kedy sa opätovne vyžaduje odvaha postaviť sa na stranu pravdy a zdravého rozumu. Potvrdzuje to aj súčasná snaha cenzorov v SME rozhodovať o tom, že čo môže a čo nie napísať glober.

Pre výstrahu pred súčasnými samozvanými cenzormi uvádzam historické fakty, ktorými boľševickí cenzori za komoušov zasahovali do slobody prejavu v médiách. Tzv. hlavná správa tlačového dozoru v ČSSR, ktorá bola riadená ÚV KSČ vydala nasledovný pokyn:

"Nepripustiť, aby bola naša /t.j. komunistická/ tlač zneužitá vedome či nevedome určitými jedincami z rad intelektuálov, ktorí zvlášť v okamžikoch historických obratov pri zostrení situácie sú kolísaví a ustupujú ideologickému tlaku buržoázie...Pri našej práci - najmä pri prejednávaní všeobecných záujmov - nesmieme pristupovať k našim partnerom z pozície nepriateľských a musíme všestranne pôsobiť k tomu, aby naše argumentácie pomohli týchto ľudí presvedčovať o pravdivosti a pevnosti marxleninského učenia a postavila ich na pozíciu robotníckej triedy." A tak cenzori pracovali o stošesť.

V roku 1961 cenzor /Bella ešte vtedy našťastie nežil/ zakázal zverejniť nasledovnú báseň Iva Štuku:

Oni stále bojovali mali slávu, mali svaly, strýko má najmenej štyri vyznamenania, dedko priestrel z barikády a otec bol partizán. Ja som blbec -ja som malý. Nič už pre mňa nenechali. Tak si pôjdem požičať stan. Nech som aspoň chuligán.

V roku 1957 splnomocniteľke /t.j cenzor/ Weegovej /nie Varjanová, ktorá vtedy ešte nežila, ale skoro sa k tomu remeslu priučila/ sa nepáčila nasledovná báseň od Jána Skácela:

Všetci sa tešia na jar ba dokonca i súdruh tajomník... on zvlášť, on zo všetkých najviac, on... ktorý denne jednu reč k nám musí zložiť... Sedí v košeli a kšandoch díva sa uprene na prázdny papier a tuží po trochu prechádzky. Píše:"Nám,súdruhovia, nie je nič nemožné to jediné však nejde..." A ja, naivný, si tak predstavujem Marxa: V aleji včielka nebojácna, malá do bohatej brady, zmetáku strieborného ako by zo srandy sa zamotala.

Cenzorka k hláseniu pripojila:"Báseň nasvedčuje tomu, že básnik píše o práci, ktorú nepoznal a v straníckom aparáte vidí systém, ktorý za straníckou prácou nevidí ľudí a ich potreby!"

V roku 1958 sa cenzorovi pre zmenu nepáčila básnická prvotina Miroslava Holuba. Najmä pasáže:

Prídu vozy na ples a v okamžiku zatlieska zástup trpaslíkov tej samozvanej neveste.

Cenzor k tejto časti uviedol, že verše majú protistranícky výklad.

V ďalšej časti:

Sme hore i dole vo vnútri i mimo sme presne uprostred. Netočte krkmi, úchylkári.

Po zásahu cenzora autor musel zmeniť slovo úchylkár, pretože IV. oddelenie ÚV KSČ prišlo k záveru, že toto slovo dodávalo básni dvojzmyselnosť.

Cenzorovi sa nepáčila ani prvotina Jaroslava Dewettera: ...a vy zatiaľ v reštaurácii dojedávate svoj obed nedávajúci sa vyrušiť upätím skla dopadajúceho do vášho taniera zjete sklo a zjedli by ste hlinu zhltli by ste oheň ale toaletný papier s rovnakým kľudom lebo máte iné záujmy...

Verše boli neadresné. Ale preventívne trafená hus sa nie menej preventívne ozvala - čo keby náhodou niektorý čitateľ v obedujúcich videl funkcionárov KSČ.

Záverom odkazujem všetkým cenzorom, aby sa odbavovali na užitočnejších miestach a odišli konečne tam, kde patria...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Plavčan na tlačovej konferencii nehovoril pravdu

Minister školstva na tlačovej konferencii povedal, že hodnotiace kritériá boli známe v roku 2015. V skutočnosti boli schválené o rok neskôr.

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.

KULTÚRA

Socialistickú architektúru opľúvame. Dedeček vám preto neotvorí

Raper Vladimír 518 chce rehabilitovať socialistickú architektúru.


Už ste čítali?