Musím tiež priznať, že mám rád slušných a čistých Rómov, ktorých nikdy nenapadlo to, aby znetrpčovali nám, podľa nich "gadžom", život svojou hlasnou komunikáciou. Zvlášť ich mám rád vtedy, keď neprepadávajú a neokrádajú predovšetkým starších "gadžov", aby mali za čo si kúpiť čučo a žváro. Vôbec sa však nezlostím, keď z "lásky" voči nám, že máme toho rovnako, nechtiac niektorého z nás aj navždy znesú z tohto nemravného sveta! Veď nebo je tou najkrajšou a vytúženou konečnou cestou všetkých nielen moslimov, ale aj kresťanov! Štát, to znamená štátni úradníci, pre zlepšenie života, tohto pôvodom indického etnika, robí veľmi veľa. Keď si spomeniem, naposledy pre samotnú vec urobil niečo neskutočné.V policajných zvodkách zakázal uvádzať, že páchateľom je Róm, čo považujem za veľký pokrok!!! Veď Rómovia už dávno, pradávno prestali kradnúť prepadávať, ničiť všetko čo im prišlo pod ruku a preto sa nemajú ani čím oháňať nejakými ľudskými právami. A štát je rád, že tak šalamúnsky vyriešil tento vleklý a dovtedy neriešený problém. Zároveň jeho ministri prehlásili, že už nebude žiadny dôvod na to, aby proti tejto minoritnej spoločnosti boli v budúcnosti nasadené vodná delá s množstvom policajtov a boh chráň, aby pritom bola aj armáda. Tá má v rámci NATO, iné o nič menej závažné úlohy! Preto sa aj prednosta istého mestského úradu sa v médiách s radosťou vyznáva z toho, že po upozornení neplnoletých Rómov, aby cez biely deň na ulici nepresúvali poklopy z jedného miesta, títo ho uposlúchli a poďakovali za takú milú pozornosť. Samozrejme, že polícia, ktorá sídli ani nie o 200 metrov, nemala vo veci čo konať, keď sa o tej milej udalosti dozvedela iba sprostredkovane. Kontrolórom v MHD po nástupe do dopravného prostriedku im skupina vyumývaných Rómov už zďaleka a s úsmevom na tvári ukazuje platné cestovné lístky. V centre mesta sa už dávno, pradávno nepreháňa množstvo malých a milých Rómčat a cudzinci tak s prekvapením zisťujú, že už nemajú v metropole východného Slovenska, vôbec čo fotografovať. Dospelejší, tzv. olášskí Rómovia družne vysedávajú v záhradných reštauračných zariadeniach a priateľský pokyvujú na príslušníkov štátnej a mestskej polícii, ktorých je vidieť na každom kroku. Gadžovia sa nevedia načudovať takejto príjemnej atmosfére a Američania, ktorých je tiež sem tam vidieť, v duchu nadávajú, že ako bolo oklamaní, keď im toto kráľovské mesto bolo opísané ako newyorský Bronx... Mám za to, že tento stav, ktorý nie je ojedinelý na Slovensku, je predovšetkým výsledkom činnosti gadžov, ktorí vyšli iniciatívne pri pochopení mentality týchto milých občanov pochádzajúcich z indického štátu Pandžáb a ktorí pri príležitosti jednej zo svojich ciest po Európe ostali pre krásu prírody a ústretového pôvodného obyvateľstva aj u nás, na Slovensku - pupku Európy. Ale i preto, že každá gadžovská rodina, nevynímajúc aj vládnych činiteľov a rodín redaktorov slovenských médií, zobrali k sebe /adoptovali/ jedného milého Róma... A tak už dávno, pradávno nie je pravdou ani to, žeby autora tohto pozitívneho príspevku v decembri roku 2003 pri výťahu jedného domu boli prepadali traja sfetovaní spoluobčania, keď náhodou medzi nich nechtiac cestou z kostola zablúdil aj jeden Róm. Bol o práve on, ktorý sa postavil na obranu svojho spoluobčana, gadža. A tak o dva dní na to polícia, o ktorej som s "nadšením" písal v blogu pod názvom KDH pri presadzovaní katolicizmu nepozná hranice, obvinila dvoch útočníkov a verejne pred nastúpenou policajnou jednotkou pod náboženským symbolom -krížom pochválila Róma, ktorý zabránil inzultácii gadža! Samozrejme, že prokuratúra o ktorej som s "nadsádzkou" písal v blogu Prokurátori, agenti podsvetia, už na druhý deň vypracovala obžalobu a útočníkov postavila pred súd. Ten bez ďalšieho útočníkov posadila za mreže. Pre informáciu uvádzam, že slovenský Trestný zákon platný od roku 1961, čiže ešte z čias spravodlivého socializmu, umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a nezávislému súdu konať tak promptne, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Čiže zákon číslo 300/2005 - Trestný zákon a číslo 301/2005 - Trestný poriadok, platným od 1. januára 2006 je krokom späť v našej najrozvinutejšej demokratickej spoločnosti. Preto by si mali občania, pri enormnej aktivite polície v ich prospech uvedomiť, že ťarcha ich ochrany leží predovšetkým v rukách týchto čestných štátnych zamestnancoch. Nemusia preto vystupovať sebavedome a nemusia sa vedieť brániť, pretože už neexistujú žiadni asociáli a čestní Rómovia ich uchránia pred každým zlom. Naviac štát a jeho orgány konajú promptne v snahe zabrániť hocijakému útoku, ale vôbec proti komu? A tak minister vnútra a generálny prokurátor prídu nakoniec o svoje kreslá, lebo na Slovensku už niet zločinnosti a ich schopnosti môžu byť využité na iných nie menej dôležitých miestach!/Fikcia na výslovné želanie redakcie SME
