reklama

Je vôbec Slovensko zrelé pre demokraciu?

Rok 1989 bol prelomovým, kedy Československá republika po sovietskej boľševickej diktatúre, nastolenej tzv. "Víťazným februárom" v roku 1948, opäť prejavila záujem nastúpiť cestu demokracie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Väčšina občanov očakávala, že švihnutím zázračného prútika, zo dňa na deň budeme žiť v demokracii na spôsob Nemecka, Rakúska a ďalších demokratických krajín. Hlavnou ich túžbou mali byť plné obchody bez toho, aby občan musel pred nimi vystáť dlhočizné rady a mohol za svoje čestné zarobené peniaze nakúpiť to, čo potrebuje. Menej sa vtedy zaujímali o osobnú slobodu a to až na niekoľko ľudí tzv. disidentov, ktorých na Slovenku bolo nepomerne menej, ako v Čechách . V eufórii očakávali, že nastupujúci politici vytvoria pre občanov v krátkom čase nebo na zemi. Niektorí si demokraciu predstavovali na spôsob programu demokratickej strany na Slovensku založenej v roku 1944, ktorá sa však v roku 1946 spojila s ľudákmi. Iní si prečítali, že slovo demokracia pochádza z gréckeho slova démos,ľud a kratos, moc. Čiže vláda ľudu, pre ktorú sú klasickým vzorom uvádzané zriadenia niektorých mestských štátov v starovekom Grécku, najmä Atén v 6. - 4. storočí pred našim letopočtom /resp. pred Kristom/. Kde ľudové zhromaždenie všetkých slobodných občanov / nie otrokov/ priamo rozhodovalo o základných otázkach verejného života. Časom sa občan nestačil čudovať, keď po prvotných vyhláseniach ponomberových nadšencov nastúpili profesionálni politici, ktorí mali bohaté skúsenosti spred roka 1989, keď však už teraz vystupovali, ako najpresvedčivejší demokrati, i keď predtým patrili medzi najväčších komunistov. Začali obsadzovať popredné miesta v politike, keď jeden z nich sa "vypracoval" až na prezidenta. Jednotlivé politické strany prostredníctvom svojich nominantov začali veľkú "privatizáciu" štátneho majetku. Predtým z obyčajných zásobovačov, čašníkov /v skutočnosti nemám nič proti ním/, politrukov v armáde, ŠtB-kov a ďalších sa stali bohatí "podnikatelia". Zábery na týchto novozbohatlíkov v spoločnosti politikov sa pravidelne objavovali v médiách a to aj s nahonobeným majetkom. Na druhej strane neúmerne narastal počet občanov žijúcich pod hranicou biedy a nezamestnaní. Politici sa snažili občanov presvedčovať, že to je skutočný kapitalizmus-trhové hospodárstvo, čo je však iba kamufláž. Politické strany sa nabaľovali, ale aj nabaľujú zo štátnych zákazok, ktoré sú dávané a to vo viacerých prípadoch aj v rozpore so zákonom, predovšetkým spriazneným spoločnostiam. Veď tie peniaze, ktoré sa tunelujú buď v Gabčikove, Branisku a kde všadiaľ inde, nejdú z ich vrecák ale zo štátnych, t.j. všetkých nás. Situáciu niekedy na Slovensku pripomínajú 30. roky minulého storočia v USA, kedy mafia, resp, Cosa Nostra vo veľkom sa nabaľovala a svojich "konkurentov" jednoducho likvidovala. Naši neohrození politici namiesto toho, aby riešili neutešený stav tejto mladej republiky /pochádza z latinského slova res publica, t.j. vec verejná/ zatĺkávajú svoje machinácie, pretekajú sa v kúpach čo najdrahšieho motorového vozidla, resp. sídla. A to všetko pred občanmi, ktorí sa nestačia čudovať a spomínajú na "dobré" časy tzv. socializmu. Chudobou sa šíri aj kriminalita, občania však zisťujú, že prokurátori spolupracujú s podsvetím, sudcovia sú poplatní, polícia je skorumpovaná a tak strácajú vieru v spravodlivosť. V takejto situácii je cirkev tým, ktorá sa snaží dať predovšetkým tým menej šťastným, chudobným a staršej populácii "duchovnú" silu. Na jej aktivite si prihrievajú polievočku niektoré politické strany a obratom zavádzajú povinné náboženstvo na školách, duchovných do armády, polície, neštítia dať povolenie k vyvesovaniu náboženských symbolov v štátnych inštitúciách, v rozpore s ústavou a príslušnými platnými zákonmi. Politici sa pretekajú, že ktorý z nich kľačiaci, čo viackrát pobozká ruku pápeža, resp. koľkých bude, ako často vidieť na TV obrazovkách v prvom rade v "chráme" božom. A takto sekulárna spoločnosť pomaly, ale iste sa katolizuje a to zasa v rozpore s ústavou, ale politikov to nezaujíma, i napriek výhradám EÚ, keď oni takýmto spôsobom si iba upevňujú,na naivite občanov svoju moc. Veď čas ich vládnutia už pomaly končí a aký taký štátny majetok ešte je, ktorý treba rozdeliť. Naviac pred dverami netrpezlivo klope ďalší záujemca, ktorý je ochotný pozbierať aj posledné omrvinky. Čiže na Slovensku zatiaľ nie je vláda ľudu, ale politickej a finančnej oligarchie, ktorá dokáže z občana vycicať aj poslednú kvapku krvi, len aby sa ona mohla stať ešte bohatšou. To však s demokraciou nemá nič spoločného tak, ako ani s ranným kapitalizmom. Tzv. americký úsmev na tvárach farizejov však postupne prejde do zatrpknutosti ta, ako aj na tvárach občanov tohto,zatiaľ nedemokratického štátu!

Alexej Lešník

Alexej Lešník

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

občan Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu